Ďalšie riešenie aj nezamestnanosti

Autor: Peter Puškár | 24.1.2012 o 1:27 | (upravené 28.2.2012 o 23:32) Karma článku: 6,84 | Prečítané:  344x

Čomu ako občania Slovenska vďačíme za takú vysokú nezamestnanosť? Odpoveď na túto otázku môžeme nájsť v období, keď sa na Slovensku začal rozvíjať „jedinečný“ kapitalizmus, ktorému v podstate môžeme vďačiť takmer za všetky hospodárske problémy. Už v roku 1989 sa smerovanie krajiny otočilo o 180 stupňov. Otázka je či k lepšiemu. Dôsledky sú dnes jasné: potravinová a energetická nesebestačnosť, trvalo nízke mzdy a vysoká nezamestnanosť, chátrajúce vzdelávanie, ekonomické otroctvo, zdanie slobody a iné. Odvrátenie tohto smerovania si vyžaduje v prvom rade zmenu politiky. Ako nato? Dovoľujem si povedať, že poznám riešenie!

Čomu ako občania Slovenska vďačíme za takú vysokú nezamestnanosť? Odpoveď na túto otázku môžeme nájsť v období, keď sa na Slovensku začal rozvíjať „jedinečný“ kapitalizmus, ktorému v podstate môžeme vďačiť takmer za všetky hospodárske problémy. Už v roku 1989 sa smerovanie krajiny otočilo o 180 stupňov. Otázka je či k lepšiemu. Dôsledky sú dnes jasné: potravinová a energetická nesebestačnosť, trvalo nízke mzdy a vysoká nezamestnanosť, chátrajúce vzdelávanie, ekonomické otroctvo, zdanie slobody a iné. Odvrátenie tohto smerovania si vyžaduje v prvom rade zmenu politiky. Ako nato? Dovoľujem si povedať, že poznám riešenie!
Problém číslo jedna sú na Slovensku marginalizované skupiny, z 98% tvorené rómskou populáciou. Roky ich naša ekonomika živila a vyčleňovala. Štát sa pritom naoko snažil o ich neustále včleňovanie do spoločnosti. Podpora prerástla do takej miery, že jej nesmierne výhody si Rómovia uvedomujú až tak, že sa tohto systému nechcú vzdať, a to za nijakú cenu. Nečudo, veď „platená dovolenka“ je pre nich výhodnejšia ako mzda za prácu, ktorú im  možno zamestnávateľ niekedy zaplatí. Riešenie Rómskeho problému neustálou podporou je viac neudržateľné, podobne ako v prípade priebežného dôchodkového systému. Pre súčasného Róma slovo práca neznamená možný spôsob sebarealizácie, ako si ho vysvetľuje majoritná spoločnosť, ale znamená isté utrpenie, smerujúce k seba likvidácii. Tento mýtus je v ich mysliach potrebné zmeniť. Vidím možné riešenie v podpore výstavby nízko štandardných bytov participáciou na ich výstavbe. Možno si poviete, že je to ľahkovážne rozhadzovanie štátnymi financiami, ale pravda je iná. Podstatné sú výsledky, teda hotové domy, na ktorých budú mať aspoň čiastočnú zásluhu, a tiež je pravdepodobnejšie, že takýto dom nezdevastujú navyše, budú ho vedieť aj samy udržiavať. Štátna podpora by spočívala v čiastočnej materiálnej podpore, maximálne do výšky 30%, pre pracujúcich  Rómov. Vo vyplácaní sociálnych dávok je nevyhnutne zaviesť zásluhový nielen solidárny systém. Len ten kto do systému  prispeje, môže od neho niečo očakávať. Aktivačne činnosti je potrené rozšíriť aj na výkon iných, ako len upratovacích prác v obciach. Riešením by mohla byť súčinnosť Rómov v rámci aktivačných prác s obecnými políciami. Riešenie zdanlivo jedno účelné však môže priniesť značne pozitívny výsledok.
1.    Práca pre viac Rómov
2.    Výchova k zodpovednosti samého pracovníka, ale aj celej komunity, v ktorej bude pôsobiť ako pozitívny vzor
3.    Cieľom tohto systému je vytlačiť z Rómskych osád úžerníkov, najmä tým, že sa tento uzavretý systém podarí „otvoriť“, čo úžere značne znemožní fungovanie a nakoniec ju nový systém absolútne paralyzuje. Úžera a úžerníci sú hlavnými pôvodcami biedy Rómskeho etnika.
Ďalším problémom, ktorý nastal po roku 1989, je postupná likvidácia domáceho poľnohospodárstva na báze vytláčania domácej produkcie z trhu, predovšetkým za pomoci veľkých koncernov, prevádzkujúcich hypermarkety a nesystémovými daňovými výhodami. Tie sprvoti spotrebiteľov lákali na úžasne nízke ceny, neskôr sa ukázalo že, všetko išlo na úkor kvality. Ako si možno málokto všimol, vedľajším efektom (pre zahraničie hlavným cieľom) bolo takmer úplne zlikvidovanie domáceho chovu a pestovania plodín. Tento dôsledok sa dnes prejavuje častým výskytom nekvalitných mäsových produktov na pultoch obchodov a tiež značným nedostatkom domácej zeleniny a ovocia. Po ďalšie, mäso zo zahraničných  rýchlo chovov je síce možno o pár centov lacnejšie, ale zato obsahuje viac vody, čím rýchlejšie podlieha skaze. S dovážaným ovocím je to ešte horšie. Zberá sa nedozreté, aby cestou do cieľovej krajiny nezhnilo. Preto sa ale naň musia aplikovať toxické chemické látky, ktorými sa docieli jeho umelé dozretie, čo sa v prvom rade odráža na nízkom obsahu vitamínov a iných stopových prvkov. Toto ovocie nebude mať nikdy porovnateľné chuťové ani kvalitatívne vlastnosti, ako to, ktoré by dozrelo prirodzeným spôsobom. Postupná likvidácia poľnohospodárstva má svoj podiel aj na súčasnej vysokej nezamestnanosti. Slovensko bola tradične poľnohospodárska krajina. Aj keď sa súčasný priemysel môže javiť ako viac trendový, potreby trhu pre priemyselný tovar sa neustále menia, zatiaľ čo potreby na poľnohospodárske produkty ostávajú dlhodobo nemenné. Orientácia Slovenska na jediný druh tovaru, ktorými sú automobily, je veľmi riskantná, pretože je odkázaná výhradne na export a ak ten zlyhá, zlyhá aj celý systém a zároveň celá Slovenska ekonomika. Navyše zisk z tejto produkcie sa nereinvestuje do priemyslu ale sa vyváža. Výroba založená na kompletizácii komponentov je zároveň závislá na dodávateľských firmách zo zahraničia. Spomeniem krátky príklad, ktorý sa odohral v nedávnej minulosti, keď jednému z výrobcov chýbal nepodstatný komponent pre automobil, musel na niekoľko dní odstaviť celú prevádzku. Podobne je krititizované aj Fínsko, ktorého trh je orientovaný prevažne na výrobu mikroelektroniky. Avšak jeho personálny potenciál a vysoké školstvo je na neporovnateľne vyššej úrovni. A produkcia je zameraná na produkty s vysokou pridanou hodnotou.
Poľnohospodárstvo bude v budúcnosti musieť zvýšiť časť hospodárskeho príjmu. Iný spôsob, ako vyriešiť súčasný problém ťažko hľadať tak rýchlo. Vychádzajúc z nášho obrovského poľnohospodárskeho potenciálu, musím spomenúť aj ďalší môj cie, podporovať výstavbu ekologických elektrární. Napríklad bioplyn patrí k obnoviteľným prírodným zdrojom energie, produkuje ho živočíšna výroba a na rozdiel od dotovaných fotovoltaických elektrární nie je výroba elektriny z bioplynu závislá na intenzite slnečného žiarenia. Ako ekologické palivo môže okrem bioplynu slúžiť aj biomasa. Ďalším pozitívnym dôsledkom takejto ekologickej politiky je vznik nových pracovných miest, trvalé zníženie tvorby CO2 v porovnaní s tepelnými elektrárňami a zníženie rizika v porovnaní s jadrovými elektrárňami.
V tomto článku som sa snažil zhrnúť, čomu tiež a komu môžeme vďačiť mizernej hospodárskej situácii. Je to práve politická elita ktorá sa nezaujíma o pracujúcich. Je potrebné dosiahnuť reálnu zmenu k lepšiemu, snahou zabezpečiť vyššiu zamestnanosť,  potravinovú a energetickú sebestačnosť, ako aj proekologické smerovanie našej – vašej krajiny.

 

http://www.pravoaspravodlivost.sk

http://www.facebook.com/STRANAPRAVOASPRAVODLIVOST

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?