Tvoríme nové generácie nezamestnateľných Rómov,a ešte za to platíme

Autor: Peter Puškár | 2.2.2012 o 10:52 | (upravené 28.2.2012 o 23:31) Karma článku: 4,75 | Prečítané:  214x

Rómovia tvoria najpočetnejšiu etnickú menšinu v Slovenskej republike, podľa kvalifikovaných odhadov približne 8% populácie. Ako vyplýva zo sociografického mappingu Úradu vlády SR, 40% Rómov a Rómiek žije v separovaných alebo segregovaných oblastiach. Toto ich systematicky znevýhodňuje a prehlbuje ich marginalizáciu. Slovenská republika týmto spôsobom stráca potenciál početne veľkej skupiny obyvateľstva, podľa ekonomických odhadov zapríčiňuje prepad až 7 % HDP, a do budúcnosti bude, v prípade, že ostane bez riešenia, len narastať.

Výsledkom postupného spoločenského prepadu rómskych komunít, vychádzajúceho z historicky znevýhodneného postavenia príslušníkov tejto menšiny, je obmedzenie a strata sociálnych sietí mimo svoju komunitu, možností zamestnania, extrémna chudoba a ňou podmienený uzavretý kruh patologického správania. Sprevádzajúce sociálne fenomény, ako majetková kriminalita, predstavujú v súčasnosti obrovský problém v spolužití s väčšinovým obyvateľstvom. Napätie medzi jednotlivými komunitami narastá, a rovnako rastie i počet rasovo motivovaných násilných trestných činov.

Túto situáciu je nevyhnutné začať okamžite riešiť. Strana Právo a spravodlivosť sa opiera o vedomosti a skúsenosti svojich kandidátov, medzi ktorými sú aj zástupcovia rómskeho etnika, a preto prináša konkrétne riešenia:

1. Desegregácia rómskych detí v školstve, opatrenia na začleňovanie a udržanie detí v systéme normálneho školstva

Efektom segregovania rómskych detí je tvorba už tretej generácie Rómov, ktorí dosiahnu slabé vzdelanie na základnom a strednom stupni. To priamo spôsobuje takmer nulovú účasť Rómov na vyššom vzdelávaní a z toho plynúce limitované možnosti pracovného uplatnenia, nakoľko v súčasnosti trh práce nedokáže absorbovať také obrovské množstvo nekvalifikovanej pracovnej sily. Tak sa vytvárajú celé generácie nezamestnaných a nezamestnateľných Rómov a Rómiek odkázaných na sociálne dávky.
Segregáciou rómskych detí Slovenská Republika riskuje nielen armádu nezamestnaných, ale i súdne procesy po vzore prípadu D.H. vs. Česká Republika, kde Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prospech Rómskych navrhovateľov a prisúdil im finančné odškodnenie vo výške 72 000 eur za nesprávne zaradenie do špeciálnych škôl. Prvým prípadom tohto typu na Slovensku je odsúdenie školy v Šarišských Michaľanoch.

Riešením je zabezpečenie riadneho predškolského vzdelávania pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Odstránili by sa tak rozdielne štartovacie čiary pre deti zo znevýhodneného prostredia.
-zvýšenie inkluzívnosti vzdelávacieho systému, limitácia rozdeľovania žiakov podľa prospechu a zabezpečenie vzdelávania rómskych žiakov a detí zo znevýhodneného prostredia na rovnakej úrovni, spoločne s ostatnými žiakmi
-vytvorenie mechanizmov podpory žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v bežnom školstve formou osvedčeného programu asistentov učiteľa, ktorí napr. ovládajú rómsky jazyk; -nastavením správnych finančných stimulov a riadnym financovaním, aby bola možná individuálna práca so žiakmi i s rodinou
-zlepšenie motivácie, školských výsledkov a dochádzky detí v základnom vzdelávaní a zvýšená podpora prechodu na stredné školy, podpora cieleného kariérneho poradenstva pre deti zo znevýhodneného prostredia (napr. rodín dlhodobo nezamestnaných).

2. Zvyšovanie zamestnanosti, komplexný rozvoj regiónov

V roku 2011 bola na Slovensku priemerná miera nezamestnanosti 14,5%. Rómovia tvoria približne 8% populácie vrátane detí. Na Slovensku je teda objektívny nedostatok pracovných príležitostí, no z vyššie menovaných dôvodov majú Rómovia nepomerne menšie šance zamestnať sa.

Skracovanie dávok v hmotnej núdzi postihuje najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva: dlhodobo nezamestnaných, najchudobnejších, a tých s najmenšími možnosťami uplatnenia sa. V konečnom dôsledku sú však najväčšou obeťou deti, keďže tie závisia od príjmu a možností rodičov v situácií, keď 40% domácností uvádza, že niekoľko dní do mesiaca trpí hladom. Výsledkom skracovania dávok teda bude nevyhnutne zvýšená kriminalita (zaobstaranie základného prežitia), ešte väčšie prehĺbenie vylúčenia a nárast sociálneho napätia, z čoho plynie reálne riziko násilností.
Riešením situácie je vytvárať pracovné možnosti so zreteľom na menej rozvinuté regióny, a tým vytvárať možnosti, aby čo najmenej ľudí bolo odkázaných na dávku v hmotnej núdzi s ohľadom na MRK
-zvyšovať zamestnanosť príslušníkov MRK okrem iného prostredníctvom medzitrhu práce na podporu prechodu znevýhodnených uchádzačov a podporou sociálnych podnikov
-zreálniť hodnotu výšky životného minima tak, aby odzrkadľovala náklady na slušný život
-vytvárať vzdelávacie programy pre dlhodobo nezamestnatných, pracovať s deťmi z rodín dlhodobo nezamestnaných rodičov
-rozšíriť systém vyrovnávacích opatrení na trhu práce
-nastaviť komplex stimulov pre zamestnávateľov

3. Komplexná práca s celými komunitami - terénna sociálna a komunitná práca

V súčasnosti však na Slovensku funguje iba 8 terénnych sociálnych alebo komunitných centier, pričom počet osád presahuje 160.

Riešením situácie je zvýšiť počet takýchto centier a zabezpečiť ich dlhodobé efektívne fungovanie  tak, aby pokrývali a zabezpečovali služby pre najširší možný počet osád
-zadefinovať a nastaviť kritériá pre TSP a KC a ich naviazanie na štátny rozpočet;
-posilniť sociálne kurátorstvo a sociálnu prácu s rodinami cez odbory rodiny na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny; sociálna práca má o.i. veľký dosah na predchádzanie záškoláctva, zlepšovania rodinnej starostlivosti o deti a ďalších problémov.

4. Bytová politika a dôsledná urbánna politika - postupné rozbíjanie a integrácia osád a separovaných častí obcí

Hlavným dôvodom problematického prístupu vylúčených Rómov k vzdelaniu, zamestnaniu a sociálnym sieťam je nevyhovujúce prostredie a fyzická vzdialenosť od obcí, ktorých sú súčasťou. V hrubých číslach takmer 81% rómskych osídlení (približne 160 osád) nemá kanalizáciu; plyn je nedostupný pre približne 59% osídlení; vodovod je nedostupný pre 37% osídlení a takmer 20% osídlení nemá asfaltovú cestu.

Riešenín situácie je legalizácia tzv. čiernych stavieb (približne 1/3 obydlí v týchto osídleniach je nelegálna), alebo, v nevyhnutných prípadoch, ich odstránenie s poskytnutím náhradného bývania (väčšina obydlí nespĺňa štandard primeraného bývania) a umožnenie vysporiadania pozemkov za účelom výstavby nájomných bytov.
-zefektívniť príspevok na bývanie, viazaný nielen na dávku v hmotnej núdzi, ale i na reálne náklady na bývanie tak, aby umožňoval mobilitu za prácou (napr. po vzore ČR);
-rozvíjať verejné politiky bývania a programy výstavby obecných nájomných bytov a bytov nižšieho štandardu; podporovať obce, ktoré budú uskutočnovať tieto programy s integračným zameraním.
-zabezpečenie zahrnutia neformálnych osád do územných plánov obcí, a tým podmieniť povinnosť obce investovať do infraštruktúry a komplexného rozvoja osady;
-chrániť znevýhodnené skupiny obyvateľstva pred núteným vysťahovaním.

5. Ochrana zdravia

Zlé životné podmienky v segregovaných rómskych osadách, ekologická rizikovosť prostredia, nízke zdravotné povedomie, nedostatočná výživa, zhoršená reálna dostupnosť k zdravotnej starostlivosti ako dôsledok nedostatku financií i odmietaním zo strany zdravotníckeho personálu, sa podpisujú na horšom zdravotnom stave. Časté sú infekčné ochorenia ako hepatitída, bacilárna dyzentéria, infekcie dýchacích ciest, z nedostatku hygieny pramení aj častý svrab a pedikulóza (zavšivavenie). Rizikom je nižšia zaočkovanosť i vyššia genetická záťaž s vysokým výskytom vrodených ochorení. Podľa niektorých zdrojov dosahuje detská úmrtnosť rómskej populácie až 18% oproti 14,6% celoslovenského priemeru.

Horší zdravotný stav sa podpisuje ako pod horšou možnosťou pracovného uplatnenia, tak i a pod nemožnosťou sociálnych kontaktov z väčšinovou obcou. Reálne riziko infekčnej nákazy často znemožňuje riadnu dochádzku rómskych detí do bežných škôl, keďže rodičia majoritných detí  odmietajú zapisovať svoje deti do škôl s rómskymi deťmi zo strachu pred pedikulózou a iných typmi infekčných ochorení rozšírených v osadách. To má za následok ďalšie celkové zhoršenie situácie, ako vysvetľujeme vyššie.

Riešenín situácie je
-zlepšiť reálnu dostupnosť zdravotnej starostlivosti a skvalitniť hygienu v osadách (súvisí s infraštruktúrou, viď. bod 4), vo vidieckych oblastiach a mestských koncentráciách
-pomocou komunitných pracovníkov a zdravotných asistentov z rómskych komunít realizovať osvetové aktivity a zvýšiť povedomie o zdravotnej starostlivosti, reprodukčnom zdraví, výchove k rodičovstvu, prevencii drogových závislostí a o zdravom životnom štýle.

6. Dôsledná implementácia stratégie a koordinovaný prístup všetkých zložiek štátnej správy

Téme sociálneho vylúčenia a diskriminácie Rómov sa musia venovať prierezovo všetky relevantné rezorty, a integrácia MRK by mala figurovať ako horizontálna priorita.
-obrat k investičnému chápaniu programov sociálnej inklúzie a prioritizácia týchto výdavkov vo verejných rozpočtoch;
-jasné definovanie roly, zodpovednosti a úloh pre jednotlivé ministerstvá a ústredné orgány štátnej správy; definovanie formy spolupráce a participácie samosprávy, akademickej obce a mimovládnych organizácií;
-efektívna spolupráca medzirezortných skupín, vytvorenie pracovných skupín s participáciou odborníkov v špecifických oblastiach.

7. Dôraz na rolu majority

Profilácia problémov, ktorým Rómovia čelia, ako etnického problému, ktorí si spôsobili sami, a sami si majú pomôcť, vedie k úplnému podceneniu problematiky, a tým takmer k nemožnosti riešenia. Problém sociálneho vylúčenia je priamo úmerný sociálnemu dištancu, predsudkom, diskriminácii, odmietaniu inkluzívnych programov, a teda prístupu väčšinovej spoločnosti. Preto je kľúčová zmena v prístupe väčšiny spektrálne cez všetky socioekonomické či vekové vrstvy.

Riešením situácie je cieľavedomé ovplyvňovanie mienky od pedagogických pracovníkov, zamestnancov štátnej správy, zamestnancov zdravotníckych zariadení, policajného zboru, až po zamestnávateľov a širšiu verejnosť, m.i. systematickými, dlhodobými demýtizačnými kampaňami zacielenými na jednotlivé skupiny:
-Podpora facilitačných a mediačných riešení konfliktov a prevencia konfliktov v napätých oblastiach; vytváranie zmierovacích rád medzi kľúčovými zástupcami komunít na úrovni obcí.
-Vzdelávanie verejnosti v širších otázkach rómskej integrácie, jej aktérov, dôsledkov vylúčenia a možností riešení.
-Vytvorenie inštitucionálneho rámca pre efektívne predchádzanie diskriminácii a posilnenie činnosti inšpekčných orgánov v tejto veci.
-Dôkladné vyšetrovanie a dôsledné stíhanie rasovo motivovaných trestných činov;
odsudzovanie hanlivých protirómskych výrokov vo verejnej sfére zo strany najvyšších ústavných činiteľov.
-Boj proti tzv. „anticigánizmu“, vnímanie tohto fenoménu zo strany ústavných činiteľov, polície a súdov ako súčasti rasizmu, extrémizmu.

Treba zvoliť zmenu, pridajme sa k tomu! Voľte číslo 7! Viac informácií o našom programe, o našich kandidátoch, o konkrétnych riešeniach problémov, ktoré trápia nás všetkých,  ako i o tom, ako sa môžete zapojiť nájdete na našom webe www.pravoaspravodlivost.sk

http://www.facebook.com/STRANAPRAVOASPRAVODLIVOST

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

DOMOV

Lekári neurčujú správne príčinu smrti. Pochybili až v štvrtine

Príčina sa stanovuje na základe obhliadky a dostupných informácií.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?